slasť

Po nekonečne dlhej dobe som niečo zo seba dostala von. Možno nič moc, ale vraciam sa znova do toho písania, missujem to fest a nikdy s tým neprestanem! Lieči to moju dušu! Vďaka slovám, papieru a peru.

môj jesenný mood

Spáchať samovraždu

a skryť sa pod čisté rúško,

byť v bezpečí, 

pred všetkými nástrahami, 

odísť pred všetkými slasťami. 

To by som bola hlúpa,

tvoja náruč je sídlom lásky

pre moje roztrhané srdce 

a uplakané oči,

ale niekedy nevie či 

to postačí a všetky jazvy vylieči.

V zrkadle vidím cudzinku, 

ktorá má uprený pohľad a zakaždým vidí v odraze teba. 

Ak oči skĺznu nižšie, 

na krk,

nik ju neškrtí, 

sú to jej ostré slová,

ktoré sa derú z hrdla. 

Ničí sa sama,

kľúčna kosť 

je výraznejšia ako pred pár mesiacmi. 

A to len preto, aby bola krajšia.

Závislá na pocite bezpečia,

presvedčená, že to tak má byť.

Pusa na čelo

to len utvrdí. 

Otváraš brány do neznáma, 

do toho kraja,

do toho taja 

kde sa skrývame,

kde splývame,

seba hľadáme. 

Načahujem k tebe ruky,

vďaka, že si ma ešte nikdy nepustil.

malé potešenie či nepotešenie na záver?