Meh.

Som veľký narcis alebo najlepší objekt na fotenie pre samú seba? Neviem sa sama rozhodnúť, ale chcem sa podeliť o tieto narcistické a bez pointy fotografie, ktorými zabíjam nudu.
Neviem či z týchto fotiek bude vidieť pravú mňa či dokonca cítiť kto som, ale snažím sa fotiť spontánne. Taká aká som, na nič sa nehrám. Tak toto som ja, ahoj?

One day.

Mám skvelé spolužiačky, ktoré ma jeden pekný deň vytiahli von. Bonus bol ten, že všetky tri máme zrkadlovky a tak som sa zaúčala a realizovala. Nemala som zrkadlovku pred tým v rukách a možno to aj tak vyzerá, tak prosím jemnú kritiku, ale snáď sa budem lepšiť a lepšiť. Treba len cvičiť a pokračovať, neprestávať. Možno časom budem vidieť aj nejaké výsledky, ak áno, tak sa na ne už teraz teším.

Sú to už staršie fotky, ale chcem ich tu pridať. 

Julka

On.

Možno to niektorí budú brať ako klišé, písať zamilované otrepané frázy a zbytočné presladené slová, ktoré aj tak po čase vychladnú a nebudú myslené navždy. Ale! Zdôrazňujem ale, ja to cítim inak, ale úplne inak. Tuto nejde o týždňový vzťah, nechcem aby taký bol a viem, že taký nebude. Má to budúcnosť, ak budeme do tohto vkladať maximum, všetko čo môžeme, veľa energie, veľa úprimnosti, veľa lásky, veľa nás. 
Neviem komu mám ďakovať za takého človeka, akého som stretla. Komu ďakovať za toľko krásy v jednom človeku? Či vo vnútri, či zvonka? Toľko pochopenia a tolerancie, ktorá sa ukrýva vo vnútri teba, sama neviem kde je toho prameň a výdrž, pretože so mnou to nie je vôbec ľahké. Keďže neustále bojujem sama so sebou, som vo vojne vo vnútri seba, aké to musí byť so mnou vydržať? Keď sama so sebou neviem byť? Ako to dokážeš? Koľko sily musíš to do toho vrážať? Aký si unavený zo mňa?

môj Kubko

Milujem tvoj hlas, tvoj úsmev, tvoje oči, tvoje pery, tvoje lícne i kľúčne kosti, tvoje vlasy, tvoje myšlienky, tvoje myšlienky, tvoje nápady, tvoje srdiečko, tvoje vnútro, tvoju dušu, tvoje dotyky, tvoje objatia, tvoje bozky...MILUJEM TEBA!

Self-Portraits

Keďže už mám zrkadlovku, tak sem-tam ma chytí to, že sa chcem sfotiť. Nie, nebudem sa fotiť otrepane a tak ako každá druhá baba. Žiadny duck face, ani nič podobné. Možno niečo iné, zaujímavejšie, možno nič prevratné, ale svojské. Hlavná vec, že moje. 

Hyniem.

Po nekončiacom nekonečnom čase som niečo vyprodukovala, prepáčte za dlhú chvíľku šťastia, preto nič nové, ale som späť. Asi budem tvoriť znova, chýba mi to a skúšam niečo nové. Voľný verš? Eh, bieda, ale je to sick...

Som zase mimo zo života...