útek

Topenie,

plytká kaluž.

Šarlátová krv.

Výdych,

hustý dym.

Vydrž.

Pridrž,

rany otvorené.

Zatratenie.

Hriechy,

diabol sa prihovára.

Kŕmenie,

sladkými sľubmi.

Chyby,ktoré

sa opakujú.

Minulosť

prítomná.

Sama 

odchádza.

potopenie

Chcela by som byť flegmatická a prestaň sa zapodievať úplnými maličkosťami. 

Nádych,

ponor

do prázdnoty

a temnoty.

Spolu,

držíme si ruky.

Výdych.

Útlm,

sme zahalení,

prikrývkou klamstiev.

Pomoc!

Výkriky,

vzlyky.

Zavri dvere,

nech nepočujem

to trápenie.

Výčitky 

v prázdnej izbe.

Vedomie, 

vynárame sa.

Spletené ruky,

spojené duše.

slasť

Po nekonečne dlhej dobe som niečo zo seba dostala von. Možno nič moc, ale vraciam sa znova do toho písania, missujem to fest a nikdy s tým neprestanem! Lieči to moju dušu! Vďaka slovám, papieru a peru.

môj jesenný mood

Spáchať samovraždu

a skryť sa pod čisté rúško,

byť v bezpečí, 

pred všetkými nástrahami, 

odísť pred všetkými slasťami. 

To by som bola hlúpa,

tvoja náruč je sídlom lásky

pre moje roztrhané srdce 

a uplakané oči,

ale niekedy nevie či 

to postačí a všetky jazvy vylieči.

V zrkadle vidím cudzinku, 

ktorá má uprený pohľad a zakaždým vidí v odraze teba. 

Ak oči skĺznu nižšie, 

na krk,

nik ju neškrtí, 

sú to jej ostré slová,

ktoré sa derú z hrdla. 

Ničí sa sama,

kľúčna kosť 

je výraznejšia ako pred pár mesiacmi. 

A to len preto, aby bola krajšia.

Závislá na pocite bezpečia,

presvedčená, že to tak má byť.

Pusa na čelo

to len utvrdí. 

Otváraš brány do neznáma, 

do toho kraja,

do toho taja 

kde sa skrývame,

kde splývame,

seba hľadáme. 

Načahujem k tebe ruky,

vďaka, že si ma ešte nikdy nepustil.

lace

Nejako som sa nadchla takýmito postmi, takže som tu znova a s niečím "iným". Je to znova čipkované tričko s cardiganom. So simple. Nemám žiadnu bižu, tak snáď to nevadí. Dole píšte názory. 

if you stay

Tento post bude kvázi depresívny, píšem to hneď, aby si to nečítal človek, ktorý nemá rád takéto bláboly. 

Poznáte to, keď vo vnútri bojujete so sebou a neviete, ktorá strana je správna? Veľakrát sa mi stalo, že som tvrdila niečo a o pár hodín sa to zmenilo a šla som úplne proti prvému tvrdeniu. Pokúšam sa dávať na to pozor a nemať vo vnútri seba mess či fight. Chcem mať v sebe pokoj, ktorý tam bude sídliť stále. Je to nedosiahnuteľné? Bullshit. 

Závidím všetkým flegmám, ktoré sú do určitého času stále v pokoji. Mňa rozhodí aj to, že vietor fúka do opačného smeru. Úplné banality. 

Svojím správaním, ktoré je mnohokrát prehnané a presýtené všetkými pocitmi, raz stratím všetkých ľudí okolo seba. Neviem čo bude potom, ak by takáto situácia nastala. Je mi jasné, že si za to budem môcť sama, ale ja osamelou ostať naozaj nechcem. 

Napriek tomu sa necítim na to, že by som potrebovala pomoc. Chcem pomôcť druhým a zabúdam na to, že ak budem "zachraňovať" celý svet, tak sa nenájde človek, ktorý zachráni mňa. Kedy vzniklo to divné zmýšľanie? A ako? 

LOST

silk

Keď takýto antitalent na obliekanie a maľovanie sa o niečo pokúša a dopadne to asi takto. Nesmejete sa, nie som žiadna fashion guru ani nič podobné. Toto je len márny pokus o niečo, sama neviem čo, možno prídete na to vy. 

lost in smoke

Závislosti, závislosti a ešte raz závislosti...

Ak by ich nebolo, tak neviem ako by som sa vysporiadala s nejakými pocitmi a dejmi, ktoré sa odohrávajú vo vnútri mňa. Najmä v mojej mysli. Mnohí ľudia odsudzujú také konanie, ale každý siaha po nejakej účinnej protilátke, ak sa poraní a jed mu začne otupovať telo silnou bolesťou. Nie každý prežíva rovnako psychickú bolesť.

A ja sa liečim takto, liečim takto samú seba a usporadúvam svoje myšlienky v tom chaose, ktorý vznikol zo zanedbávania. Píšte ako vy riešite svoje stavy, hoc aj inak.

medicine