útek

Topenie,

plytká kaluž.

Šarlátová krv.

Výdych,

hustý dym.

Vydrž.

Pridrž,

rany otvorené.

Zatratenie.

Hriechy,

diabol sa prihovára.

Kŕmenie,

sladkými sľubmi.

Chyby,ktoré

sa opakujú.

Minulosť

prítomná.

Sama 

odchádza.

potopenie

Chcela by som byť flegmatická a prestaň sa zapodievať úplnými maličkosťami. 

Nádych,

ponor

do prázdnoty

a temnoty.

Spolu,

držíme si ruky.

Výdych.

Útlm,

sme zahalení,

prikrývkou klamstiev.

Pomoc!

Výkriky,

vzlyky.

Zavri dvere,

nech nepočujem

to trápenie.

Výčitky 

v prázdnej izbe.

Vedomie, 

vynárame sa.

Spletené ruky,

spojené duše.

slasť

Po nekonečne dlhej dobe som niečo zo seba dostala von. Možno nič moc, ale vraciam sa znova do toho písania, missujem to fest a nikdy s tým neprestanem! Lieči to moju dušu! Vďaka slovám, papieru a peru.

môj jesenný mood

Spáchať samovraždu

a skryť sa pod čisté rúško,

byť v bezpečí, 

pred všetkými nástrahami, 

odísť pred všetkými slasťami. 

To by som bola hlúpa,

tvoja náruč je sídlom lásky

pre moje roztrhané srdce 

a uplakané oči,

ale niekedy nevie či 

to postačí a všetky jazvy vylieči.

V zrkadle vidím cudzinku, 

ktorá má uprený pohľad a zakaždým vidí v odraze teba. 

Ak oči skĺznu nižšie, 

na krk,

nik ju neškrtí, 

sú to jej ostré slová,

ktoré sa derú z hrdla. 

Ničí sa sama,

kľúčna kosť 

je výraznejšia ako pred pár mesiacmi. 

A to len preto, aby bola krajšia.

Závislá na pocite bezpečia,

presvedčená, že to tak má byť.

Pusa na čelo

to len utvrdí. 

Otváraš brány do neznáma, 

do toho kraja,

do toho taja 

kde sa skrývame,

kde splývame,

seba hľadáme. 

Načahujem k tebe ruky,

vďaka, že si ma ešte nikdy nepustil.

lace

Nejako som sa nadchla takýmito postmi, takže som tu znova a s niečím "iným". Je to znova čipkované tričko s cardiganom. So simple. Nemám žiadnu bižu, tak snáď to nevadí. Dole píšte názory. 

if you stay

Tento post bude kvázi depresívny, píšem to hneď, aby si to nečítal človek, ktorý nemá rád takéto bláboly. 

Poznáte to, keď vo vnútri bojujete so sebou a neviete, ktorá strana je správna? Veľakrát sa mi stalo, že som tvrdila niečo a o pár hodín sa to zmenilo a šla som úplne proti prvému tvrdeniu. Pokúšam sa dávať na to pozor a nemať vo vnútri seba mess či fight. Chcem mať v sebe pokoj, ktorý tam bude sídliť stále. Je to nedosiahnuteľné? Bullshit. 

Závidím všetkým flegmám, ktoré sú do určitého času stále v pokoji. Mňa rozhodí aj to, že vietor fúka do opačného smeru. Úplné banality. 

Svojím správaním, ktoré je mnohokrát prehnané a presýtené všetkými pocitmi, raz stratím všetkých ľudí okolo seba. Neviem čo bude potom, ak by takáto situácia nastala. Je mi jasné, že si za to budem môcť sama, ale ja osamelou ostať naozaj nechcem. 

Napriek tomu sa necítim na to, že by som potrebovala pomoc. Chcem pomôcť druhým a zabúdam na to, že ak budem "zachraňovať" celý svet, tak sa nenájde človek, ktorý zachráni mňa. Kedy vzniklo to divné zmýšľanie? A ako? 

LOST

silk

Keď takýto antitalent na obliekanie a maľovanie sa o niečo pokúša a dopadne to asi takto. Nesmejete sa, nie som žiadna fashion guru ani nič podobné. Toto je len márny pokus o niečo, sama neviem čo, možno prídete na to vy. 

lost in smoke

Závislosti, závislosti a ešte raz závislosti...

Ak by ich nebolo, tak neviem ako by som sa vysporiadala s nejakými pocitmi a dejmi, ktoré sa odohrávajú vo vnútri mňa. Najmä v mojej mysli. Mnohí ľudia odsudzujú také konanie, ale každý siaha po nejakej účinnej protilátke, ak sa poraní a jed mu začne otupovať telo silnou bolesťou. Nie každý prežíva rovnako psychickú bolesť.

A ja sa liečim takto, liečim takto samú seba a usporadúvam svoje myšlienky v tom chaose, ktorý vznikol zo zanedbávania. Píšte ako vy riešite svoje stavy, hoc aj inak.

medicine

vegetarian foodporn I.

Poznáte tie reči zaostalých ľudí, ktorí si myslia, že ak nejete mäso tak jete len trávu a nič iné, že?
Takéto názory naozaj nemôžem ani cítiť a neznášam to. Rada by som vám ukázala ako sa môžu stravovať vegetáriani a dokážem vám, že tieto jedla vôbec nie sú fádne. Dovolím si tvrdiť, že niektoré sú jednoznačne lepšie ako mäsité jedlá. Ak niekomu naženiem chuť tak sa predom ospravedlňujem. 

Som dosť redhead?

Po dllllhej dobe som sa rozhodla, že sa znova nafarbím. Používam henu, čiže mi to konečne, zdôrazňujem konečne, neničí vlasy. Je to aj lacnejšie, farba nesmrdí, vlasy sú lesklejšie. Má to veľa výhod oproti inej farbe. 
Počula som dokonca, že ak si budem farbiť vlasy častejšie tak nadobudnú určitý odtieň, ktorý mi bude držať a farba sa nebude vymývať. Nafarbila som si vlasy po druhýkrát henou a som neskutočne spokojná, hoc sa mi ešte budú vymývať, ale myslím, že to je na dobrej ceste. Veď posúďte samé, pridávam fotky bez úprav. :))

Meh.

Som veľký narcis alebo najlepší objekt na fotenie pre samú seba? Neviem sa sama rozhodnúť, ale chcem sa podeliť o tieto narcistické a bez pointy fotografie, ktorými zabíjam nudu.
Neviem či z týchto fotiek bude vidieť pravú mňa či dokonca cítiť kto som, ale snažím sa fotiť spontánne. Taká aká som, na nič sa nehrám. Tak toto som ja, ahoj?

One day.

Mám skvelé spolužiačky, ktoré ma jeden pekný deň vytiahli von. Bonus bol ten, že všetky tri máme zrkadlovky a tak som sa zaúčala a realizovala. Nemala som zrkadlovku pred tým v rukách a možno to aj tak vyzerá, tak prosím jemnú kritiku, ale snáď sa budem lepšiť a lepšiť. Treba len cvičiť a pokračovať, neprestávať. Možno časom budem vidieť aj nejaké výsledky, ak áno, tak sa na ne už teraz teším.

Sú to už staršie fotky, ale chcem ich tu pridať. 

Julka

On.

Možno to niektorí budú brať ako klišé, písať zamilované otrepané frázy a zbytočné presladené slová, ktoré aj tak po čase vychladnú a nebudú myslené navždy. Ale! Zdôrazňujem ale, ja to cítim inak, ale úplne inak. Tuto nejde o týždňový vzťah, nechcem aby taký bol a viem, že taký nebude. Má to budúcnosť, ak budeme do tohto vkladať maximum, všetko čo môžeme, veľa energie, veľa úprimnosti, veľa lásky, veľa nás. 
Neviem komu mám ďakovať za takého človeka, akého som stretla. Komu ďakovať za toľko krásy v jednom človeku? Či vo vnútri, či zvonka? Toľko pochopenia a tolerancie, ktorá sa ukrýva vo vnútri teba, sama neviem kde je toho prameň a výdrž, pretože so mnou to nie je vôbec ľahké. Keďže neustále bojujem sama so sebou, som vo vojne vo vnútri seba, aké to musí byť so mnou vydržať? Keď sama so sebou neviem byť? Ako to dokážeš? Koľko sily musíš to do toho vrážať? Aký si unavený zo mňa?

môj Kubko

Milujem tvoj hlas, tvoj úsmev, tvoje oči, tvoje pery, tvoje lícne i kľúčne kosti, tvoje vlasy, tvoje myšlienky, tvoje myšlienky, tvoje nápady, tvoje srdiečko, tvoje vnútro, tvoju dušu, tvoje dotyky, tvoje objatia, tvoje bozky...MILUJEM TEBA!

Self-Portraits

Keďže už mám zrkadlovku, tak sem-tam ma chytí to, že sa chcem sfotiť. Nie, nebudem sa fotiť otrepane a tak ako každá druhá baba. Žiadny duck face, ani nič podobné. Možno niečo iné, zaujímavejšie, možno nič prevratné, ale svojské. Hlavná vec, že moje. 

Hyniem.

Po nekončiacom nekonečnom čase som niečo vyprodukovala, prepáčte za dlhú chvíľku šťastia, preto nič nové, ale som späť. Asi budem tvoriť znova, chýba mi to a skúšam niečo nové. Voľný verš? Eh, bieda, ale je to sick...

Som zase mimo zo života...