Hyniem.

Po nekončiacom nekonečnom čase som niečo vyprodukovala, prepáčte za dlhú chvíľku šťastia, preto nič nové, ale som späť. Asi budem tvoriť znova, chýba mi to a skúšam niečo nové. Voľný verš? Eh, bieda, ale je to sick...

Som zase mimo zo života...

Chcem byť jediná

ukázať ti všetky krásy

ktoré sa tu ukrývajú

porušiť pravidlá

zabiť všetky city

a teraz máš ju.

Novú nádej

novú šancu

nový nádych

berieš ju len za prepych

ktorý si teraz môžeš dovoliť?

Aký z toho plynie záver?

Som plná otázok

ubližujem ti pre tvoje vlastné dobro

dávam ti všetko, čo mám

a umieram pre teba...

Ukáž mi ako sa prelieva tvoja krv

ukáž mi tvoje srdce prv

lebo za chvíľu ti doň vrazím kudlu

aby som videla prelievať krv

všetky city ku mne umrú.

Trpíš?

Kričíš?

Sám seba ničíš?

Zatvorme miestnosť s citmi

nechcem už to počuť

zmizni

utekám, nariekam

zapredám, odvliekam

tvoje bezmocné telo

do temného lesa, ďaleko preč

temnota ma víta vrelo

tá láska a všetko

to v nás mrelo.

Ukáž mi svetlo

klamár

hráš sa so mnou?
Celý ten čas?

Bola to len pasť?

Klamár, pokračuj

budeš trpieť viac ako ja

klam ďalej

kŕm ma sladkými rečami

som nasýtená zradami

ktoré sú ostré ako nože

vraciam ti ich do chrbta

si otrokom seba.

Ja ti utečiem a vezmem to

ukradnem ti po čom priahneš.

Prosím, vráťte mi ho

vezmem ti seba...