if you stay

Tento post bude kvázi depresívny, píšem to hneď, aby si to nečítal človek, ktorý nemá rád takéto bláboly. 

Poznáte to, keď vo vnútri bojujete so sebou a neviete, ktorá strana je správna? Veľakrát sa mi stalo, že som tvrdila niečo a o pár hodín sa to zmenilo a šla som úplne proti prvému tvrdeniu. Pokúšam sa dávať na to pozor a nemať vo vnútri seba mess či fight. Chcem mať v sebe pokoj, ktorý tam bude sídliť stále. Je to nedosiahnuteľné? Bullshit. 

Závidím všetkým flegmám, ktoré sú do určitého času stále v pokoji. Mňa rozhodí aj to, že vietor fúka do opačného smeru. Úplné banality. 

Svojím správaním, ktoré je mnohokrát prehnané a presýtené všetkými pocitmi, raz stratím všetkých ľudí okolo seba. Neviem čo bude potom, ak by takáto situácia nastala. Je mi jasné, že si za to budem môcť sama, ale ja osamelou ostať naozaj nechcem. 

Napriek tomu sa necítim na to, že by som potrebovala pomoc. Chcem pomôcť druhým a zabúdam na to, že ak budem "zachraňovať" celý svet, tak sa nenájde človek, ktorý zachráni mňa. Kedy vzniklo to divné zmýšľanie? A ako? 

LOST

DEPRESSED

SUICIDAL

Pred tým ako začnete čítať si pustite toto : VR/NOBODY - If you stay

Si človek, ktorý ma miluje tak veľmi

ako nenávidím samú seba.

Vyrovnávaš to,

aby to tak nebolelo.

Ach, kiež by,

som to dokázala zastaviť,

tú túžbu v sebe potlačiť.

Pozrieť sa ti do očí,

nazrieť tam,

kde žiadne oko neuzrelo,

to, čo ja.

Odraz dokonalej mňa,

len v tvojich očiach.

Vynáram sa z priepasti,

vidím všetko jasne.

Teraz mám ísť kam?

Kam mám utiecť pred sebou?

Pred tou tmou?

A nenávisťou?

Hovoril si len to skús

a ja som to skúsila zase.

Od vtedy odmietam to uzrieť,

nedokážem sa ti pozrieť,

tak hlboko do tých tmavých očí,

ktoré vidia lepšie než ja.

Moja realita je oproti tvojej

len ilúzia.

Prosím, zobuď ma

a dovoľ mi vidieť, čo vidíš ty,

kým sme to ešte my.